Život Prešova
online
online
Nemeckého exprezidenta Johannesa Raua si vážili doma i v zahraničí
27.01.2016 Celý región
Berlín/Bratislava 27. januára (TASR) – V stredu 27. januára uplynie 10 rokov od úmrtia bývalého nemeckého prezidenta (1999-2004), politika a štátnika Johannesa Raua.
K prioritným záujmom 8. prezidenta Spolkovej republiky Nemecko patrili problémy globalizácie a zodpovednosť bohatých krajín za chudobné regióny. "Chcem byť prezidentom všetkých Nemcov a partnerom všetkých ľudí, ktorí nemajú nemecký pas a u nás pracujú a žijú," vyhlásil svojho času sociálny demokrat Johannes Rau.
Narodil sa 16. januára 1931 v nemeckom meste Wuppertal v silne veriacej protestantskej rodine. Vyučil sa za kníhkupca a neskôr viedol evanjelické vydavateľstvo. Začiatok jeho politickej kariéry je spojený so Všeobecnou nemeckou ľudovou stranou (GVP), do ktorej vstúpil v roku 1952. V roku 1957 prešiel do Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), kde ho v roku 1968 zvolili za člena predsedníctva strany a o rok neskôr sa stal starostom Wuppertalu.
Ako 27-ročný sa v roku 1958 stal poslancom krajinského snemu Severného Porýnia-Vestfálska. V roku 1970 ho vymenovali za ministra pre vedu a výskum. Bol ním do roku 1978, kedy bol zvolený krajinským ministerským predsedom Severného Porýnia-Vestfálska. V tejto funkcii pôsobil takmer 20 rokov. V roku 1987 za SPD neúspešne kandidoval na post spolkového kancelára proti vtedajšiemu spolkovému premiérovi Helmutovi Kohlovi.
Do funkcie prezidenta Spolkovej republiky Nemecko bol zvolený 23. mája 1999 a do úradu nastúpil 1. júna 1999. Ako hlava štátu pôsobil do roku 2004. Rau sa vyprofiloval ako politický prezident. Zasadzoval sa okrem iného o spolunažívanie medzi Nemcami a cudzincami. Známym je vystúpenie Raua pred poslancami izraelského parlamentu Knessetu, kde poprosil o odpustenie za vojnové zločiny a holokaust. Jeho mottom bolo odpúšťať a nie vyvolávať napätie. Exprezident sa zaslúžil aj za zintenzívnenie nemecko-poľských vzťahov. Ak by v Nemecku prezidenta volili občania, bol by Johannes Rau podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky dosiahol svoj cieľ už v roku 1994, keďže bol veľmi populárny.
Po odchode z prezidentského úradu sa musel podrobiť dvom ťažkým operáciám. Na oslave svojich 75. narodenín sa už zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť. Johannes Rau zomrel 27. januára 2006 vo svojom bydlisku v Berlíne.
"Za jeho pôsobenia na najvyššom poste sme sa mohli spoľahnúť na jeho priazeň a podporu," uviedol po úmrtí Raua v sústrastnom telegrame adresovanom Horstovi Köhlerovi vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič. "História stále sa prehlbujúcich slovensko-nemeckých vzťahov navždy zaznamená, že sme ho u nás s veľkou úctou vítali ako prvú hlavu nemeckého štátu na oficiálnej návšteve SR po vyhlásení jej samostatnosti," zdôraznil vtedy najvyšší slovenský predstaviteľ.
K prioritným záujmom 8. prezidenta Spolkovej republiky Nemecko patrili problémy globalizácie a zodpovednosť bohatých krajín za chudobné regióny. "Chcem byť prezidentom všetkých Nemcov a partnerom všetkých ľudí, ktorí nemajú nemecký pas a u nás pracujú a žijú," vyhlásil svojho času sociálny demokrat Johannes Rau.
Narodil sa 16. januára 1931 v nemeckom meste Wuppertal v silne veriacej protestantskej rodine. Vyučil sa za kníhkupca a neskôr viedol evanjelické vydavateľstvo. Začiatok jeho politickej kariéry je spojený so Všeobecnou nemeckou ľudovou stranou (GVP), do ktorej vstúpil v roku 1952. V roku 1957 prešiel do Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), kde ho v roku 1968 zvolili za člena predsedníctva strany a o rok neskôr sa stal starostom Wuppertalu.
Ako 27-ročný sa v roku 1958 stal poslancom krajinského snemu Severného Porýnia-Vestfálska. V roku 1970 ho vymenovali za ministra pre vedu a výskum. Bol ním do roku 1978, kedy bol zvolený krajinským ministerským predsedom Severného Porýnia-Vestfálska. V tejto funkcii pôsobil takmer 20 rokov. V roku 1987 za SPD neúspešne kandidoval na post spolkového kancelára proti vtedajšiemu spolkovému premiérovi Helmutovi Kohlovi.
Do funkcie prezidenta Spolkovej republiky Nemecko bol zvolený 23. mája 1999 a do úradu nastúpil 1. júna 1999. Ako hlava štátu pôsobil do roku 2004. Rau sa vyprofiloval ako politický prezident. Zasadzoval sa okrem iného o spolunažívanie medzi Nemcami a cudzincami. Známym je vystúpenie Raua pred poslancami izraelského parlamentu Knessetu, kde poprosil o odpustenie za vojnové zločiny a holokaust. Jeho mottom bolo odpúšťať a nie vyvolávať napätie. Exprezident sa zaslúžil aj za zintenzívnenie nemecko-poľských vzťahov. Ak by v Nemecku prezidenta volili občania, bol by Johannes Rau podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky dosiahol svoj cieľ už v roku 1994, keďže bol veľmi populárny.
Po odchode z prezidentského úradu sa musel podrobiť dvom ťažkým operáciám. Na oslave svojich 75. narodenín sa už zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť. Johannes Rau zomrel 27. januára 2006 vo svojom bydlisku v Berlíne.
"Za jeho pôsobenia na najvyššom poste sme sa mohli spoľahnúť na jeho priazeň a podporu," uviedol po úmrtí Raua v sústrastnom telegrame adresovanom Horstovi Köhlerovi vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič. "História stále sa prehlbujúcich slovensko-nemeckých vzťahov navždy zaznamená, že sme ho u nás s veľkou úctou vítali ako prvú hlavu nemeckého štátu na oficiálnej návšteve SR po vyhlásení jej samostatnosti," zdôraznil vtedy najvyšší slovenský predstaviteľ.
www.ZIVOTPO.sk
